VYPAĽOVACIE PECE
Pálením sa završuje celá práca dekoratéra alebo keramika. V našej sériovej priemyselnej výrobe dekorovaného porcelánu a skla samozrejme používame elektrické pece na hromadný výpal. Dnešné pohodlné pálenie v elektrických peciach snižuje síce riziko neúspechu na minimum, avšak ochudobňuje výtvarníka o prácu s tvorivým ohňom. Jednoduchá obsluha a pomerne ľahká dostupnosť elektrickej pece pre nízky žiar na jednej strane a náročná práca a ťažká dostupnosť pece pre vysoké teploty s otvoreným plameňom vysvetľuje, prečo výtvarníci pracujú väčšinou s mäkšími hmotami.
Sledujeme vývoj pecí a ak porovnávame stare grécke, rímske alebo orientálne pece s niektorými dnešnými, prekvapí nás nápadná podobnosť. Podstatnú zmenu priniesli ešte len nové palivá (oleje, plyn, elektrina) a zmechanizovana výroba, ktorá si vynútila tunelové pece s nepretržitou prevádzkou. V hrubých rysoch sa ateliérove pece delia podľa smeru, akým postupuje plameň ku komínu.
Pálenie
Teplota a zpôsob pálenia sa u jednotlivých druhov keramiky, porcelánu a dekorácií líšia. Spomeňme sa o redukčnom páleni porcelánu. ktorým sa dosahuje jeho biela farba. V redukčnom ovzduší sa železité zlúčeniny zafarbujúce porcelán na žlto mení na železnaté, ktoré sú podstatne svetlejšie. Oxidačno sa páli do teploty 1 030 °C. Pokračuje sa v redukčnom páleni do teploty 1 250 °C, kedy sa začína taviť glazúra. Od tohto okamihu až do konca pálenia je nutné zachovať v peci atmosféru neutrálnu. Počas redukčného pálenia nesmie teplota poklesnúť, pretože pri ochladení a novom zvýšeni teploty sa glazúra vyvarí a plyny, ktoré nemohli uniknuť, vytvoria bubliny.
Redukciu vyžadujú však aj niekteré farebné glazúry. V peciach s otvoreným ohňom redukujeme jednoducho tak, že znížime prístup vzduchu. Tým dochádza k nedokonalému spaľovaniu. Pri redukcii záleží na druhu paliva. B. Leach uvádza, že niekteré druhy driev, ako čierny bez, dub, brest a jaseň, pôsobí väčšiu redukciu ako napríklad gaštan, jabloň a orech, ktoré sú lepšie pre pálenie oxidačné. Tiež vzhľad plameňov môže byť klamný. Napríklad smrek a borovica tvorí veľké množstvo dymu, ale napriek tomu je atmosféra v peci oxidačná.
V elektrických peciach a mufliach dosahujeme redukčného prostredia vhodením látky, ktorá pri horení uvoľňuje veľa uhlíka. Väčšina používaných hmôt má neblahý vplyv na špirály elektrickej pece. Podľa skúseností tovární na výrobu kantal je najmenej nebezpečným redukovadlom drevené uhlie.
Teplota v peciach sa kontroluje buď žiaromerkami alebo pyrometrami rôznych systémov, eventuálne jednoduchým odhadom; skúsení hrnčiari sú totiž schopní určiť teplotu podľa farby žiary v peci, alebo podľa lesku glazúry, ktorý sa prejeví po vhodení triesky či rolky papiera do pece. Niekedy určujú stupeň vypálenia podľa vzoriek vyťahovaných z pece v dobe pálenia. Pri zisťovaní teploty žiaromerkami sa teplota určuje podľa týchto žiaromeriek z keramických hmôt, ktoré sú kalibrované na určite teploty. Pri ich dosiahnutí mäknú a ohnú sa vrcholom k podložke. Správne postavená žiaromerka musí byť vychýlená o 6 až 10° od kolmice. Iné polohy sú nesprávne a môžu skresliť meranie.